Zo života

O napomenutí

Dnes by som sa rada podelila s niekoľkými svojimi myšlienkami. Keď som minule písala o posudzovaní, pomohla som si Slovníkom slovenského jazyka. Aj teraz by som tým začala. Dnešná téma je o napomenutí. Pozrime sa, čo o tejto téme píše slovník a potom, ako to vidí Biblia.

SSJ: 1. mierne pokarhať, varovať, napr. žiaka, aby sa učil; prísne napomenutie detí, otcovské napomenutie 2. pripomenúť, spomenúť na ďalší postup, napomeň, pripomeň mi, aby som nezabudol. Keď som to teraz písala, uvedomila som si, že v týchto bodoch je aj pozitívny, aj ten menej príjemný a občas aj bolestivý aspekt. Možno je to preto, že napomenutie a povzbudenie majú ísť v ruka v ruke.

V Biblii som našla množstvo textov, ktoré hovoria o napomenutí. Postupne spomeniem aspoň niektoré a pomocou nich sa pokúsim ukázať vám to, čo ma na nich oslovilo. Napomenutie môže mať viacero významov. Pavol napomína v Pánu Ježišovi bratov, aby sa vždy viac rozhojňovali v tom, čo už žijú. (1Tes 4, 1) V tomto prípade ide o povzbudenie. V Sk 13, 15 z tohto kontextu vyplýva, že ide o napomenutie v zmysle poučenia alebo pripomenutia. V tomto prípade Pavol pripomína Božie skutky, ktoré Boh robil v prospech svojho ľudu. Ez 33,10 má varovať ľudí pred hriechom a priestupkami. Hriech je vlastne minutie cieľa. Dalo by sa povedať, že aj zablúdenie, zlá odbočka, zlý smer. Keď ideme preč od Boha a nie smerom k nemu. K tomuto sme žiaľ náchylní všetci.( R 3, 23)  Vo všetkých týchto prípadoch sa môže ľahko stať, že budeme v priebehu života stáť na obidvoch stranách. Raz môžeme  byť tými, ktorí napomínajú a raz môžeme byť sami napomínaní. Raz môžeme povzbudzovať a raz budeme sami potrebovať povzbudenie.

Zaujal ma spôsob, ako môžeme ľudí varovať pred hriechom. Človek by si možno myslel, že je len jeden spôsob, ako ľudí varovať pred hriechom, a to povedať mu to na rovinu. Nerob to a to, lebo je to zlé, lebo je to hriech v Božích očiach. Ono je to niekedy treba aj takto jednoducho a ideálne by bolo, keby sme takýto pokyn poslúchli. Biblia však ponúka aj iné spôsoby. Tento spôsob poučenia alebo napomínania môžeme vidieť už na začiatku Biblie, kde pán Boh dáva otázky Adamovi či Eve … „ Kde si?“ … 1 M 3,9 … „ Kto ti oznámil, že si nahý?“ … 1 M 3, 11… „ Čo si to urobila?“ … 1M 3,13 alebo Kainovi … „ Prečo si vzbĺkol hnevom?“… 1 M 4, 6. Prípadne v Jonášovi … „ Či si sa právom rozhneval pre Ricínovnik?“ … J 4, 6.

Vidíme to aj v Novom zákone. „ Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? “ Ján 14,10. V Jánovi 8, 7 Pán Ježiš síce konštatuje: „ Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ No cítiť za tým otázku: Naozaj je niekto z vás taký spravodlivý a bez akéhokoľvek hriechu, že si môže dovoliť potrestať túto ženu? Ak sa nemýlim, tento spôsob poučenia je židovsko – rabínska tradícia. Tento spôsob poučenia môže dať človeku väčší pocit slobody, a to na oboch stranách. Človek, ktorý je napomínaný, nemá pocit, že je do niečoho tlačený, že je len pasívny objekt, ktorý musí len poslúchať. Môže rozmýšľať sám nad sebou aj nad tým, čo pre neho bude znamenať jeho vlastné rozhodnutie. Na druhej strane ten, kto napomína, môže byť zbavený pocitu, že niekoho do niečoho príliš tlačí. Niekedy je dobré robiť aj tak, že človeka napomenieme a potom mu necháme čas a priestor, aby v ňom Pán Boh konal a aby sa sám mohol rozhodnúť.( Kaz 3, 7) Príliš častá kritika a napomínanie môže pôsobiť skôr opačne. Napomenutie sa však dá robiť aj tak, že sa zameriame na pozitívnu stránku veci – pozitívna kritika. Zameriam sa nie na to, čo robíme zle, ale budem ukazovať, ako to robiť inak. Ako odstrániť a napraviť tie zlé aspekty, ktoré nie sú v súlade s Božou vôľou. A ako to zmeniť tak, aby to v súlade s Božou vôľou bolo. Aj na napomínanie  treba mať dar. Kto má dar napomínania, nech napomína. ( R 12, 8) No ani nám ostatným, ktorí tento dar nemáme, nemajú byť druhí ľudia ľahostajní. My môžeme robiť aspoň to, že ich budeme pozývať do kostola a dúfať, že ich tam pán Boh osloví. Alebo im medzi rečou čo to o Bohu povieme. No je jedna vec, ktorú by sme mali mať všetci, či máme dar napomínania alebo nie. Je to niečo, čo všetci tak veľmi potrebujeme, a to je láska. Prílišné napomínanie môže srdce zatvoriť, no láska ho necháva otvorené. A o naše srdce vlastne pri tomto všetkom ide. ( Pr 23, 20) To je to, čo chce od nás Pán. Chce, aby sme naše životy menili a dávali do súladu s Jeho vôľou. Nie zo strachu pred trestom, nie z túžby po Jeho požehnaní, ale z lásky a úcty k nemu. Čím som staršia, tým viac vnímam, ako veľmi potrebujeme, aby sme získali tento pohľad. Aby sme získali istotu, ktorú nám Pán Boh definitívne ponúka a dáva vo svojom synovi Pánovi Ježišovi Kristovi. „ Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes spasiteľ. “ LK 2,10. „ Neboj sa, lebo ja som s tebou.“ Iz 41, 10. „ Neboj sa, lebo tvoj Vykupiteľ je Svätý Izraela.“ Iz 41,14.

Tak nech nám Pán Boh aj cez tieto vianočné sviatky pripomína, že On v Pánovi Ježišovi Kristovi zmenil náš údel a dal nám v Ňom budúcnosť a nádej. Jer 29, 11 

Lucia Sitárová