Stalo sa už dobrou tradíciou, že začiatkom júla sa stretávame na fare, aby sme prežili príjemné chvíle medzi sebou navzájom aj s naším Pánom. Tento rok sme sa stretli 14.7 popoludní. Hoci spočiatku to s počasím vyzeralo všelijako, napokon nám Pán doprial príjemné teplé počasie a tak sme toto popoludnie mohli stráviť vonku vo farskej záhrade.
Začiatok nám spríjemnili hudbou a spevom bratia farári, hosťujúci brat farár Ivan Boženík z Dobroče a náš brat farár Ondrej Šoltés so svojou manželkou Miškou. Zahrali a zaspievali nám piesne nielen z evanjelického spevníka, ale aj tie mládežnícke, ktoré potešili, pevne verím nielen mňa, a navodili dobrú atmosféru. Nasledovalo vyhodnotenie detského tábora, o ktorom sa ešte dočítate v inom článku. Deti s radosťou zaspievali pesničku, dostali diplomy a išli sa vyšantiť do skákacieho hradu. Nás ostatných čakala prednáška nášho brata farára. Témou bola viera. Za základ prednášky poslúžil text z Listu Židom 11, 1 – 31. Brat farár rozobral nielen vieru biblických postáv, ale tento text aplikoval do života našich predkov a nás samých. Spomenul, že naša osobná viera sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niekto vie o svojej viere rozprávať či skôr vie svedčiť o Božej milosti, niekto iný svoju vieru prejavuje inak. Možno len v kútiku svojho srdca verí. Možno táto jeho vnútorná viera ho motivuje k tomu, aby napríklad napiekol koláče aj na takéto stretnutie. Možno dá do pokladničky aj to málo, čo má, s vierou, že Pán Boh sa o jeho potreby postará. Viera môže mať skutočne veľa podôb a rôzne prejavy. Pri tejto téme som sa na chvíľu zamyslela, ako je to s mojou vierou. No aj keby moja viera bola slabá, malá alebo kolísala, verím, že Pán Boh ma ponesie a dá mi dostatok viery na to, aby ma priviedla k nemu a pod jeho kríž.
Po téme a modlitbe nasledovalo už len pohostenie v družnej debate prítomných. Podával sa guláš, ktorý navarili chlapi, rôzne koláče, ktoré s láskou napiekli ženy, ovocie a nechýbali ani rôzne džúsy a nápoje. Deti mali aj pizzu. Za všetky tieto dobroty ďakujeme nielen Pánu Bohu, ale aj tým, ktorí tomuto pohosteniu venovali kus svojho času a úsilia.
Čo dodať na záver? Hádam len to, aby naša viera silnela a išla tým správnym smerom. A ak Pán Boh dá, aby sme sa na takomto zborovom dni mohli vidieť aj o rok. Lucia Sitárová
