28. október 2019 – nedeľa v našom cirkevnom zbore bola ako každá iná, ale predsa výnimočná. Počas SB sme mali možnosť stretnúť sa s bratmi a sestrami, ktorí pred 50 a pred 51 rokmi boli konfirmovaní a prvý raz prijali sviatosť Večere Pánovej.
V roku 1968 sa stalo 17 konfirmandov členmi evanjelickej cirkvi, 51. výročia sa zúčastnili štyria. Štyria zomreli.
V roku 1969 sa stalo 29 konfirmandov členmi CZ v Kalinove. 50. výročia sa zúčastnili dvanásti jubilanti, traja už zomreli. Spolu sa stretlo 16 bratov a sestier.
Nebolo jednoduché zistiť adresy všetkých, pretože mnohí bývajú v iných mestách a dedinách, dokonca aj v zahraničí. Napriek rôznym prekážkam sa podarilo osloviť väčšinu jubilujúcich konfirmandov. Niektorí sa potešili, iní sľúbili účasť, no pre rôzne príčiny neprišli. Boli aj takí, ktorí účasť odmietli. Verím, že tí, ktorí prišli, neoľutovali. Veď stretnúť sa po toľkých rokoch v našom kalinovsko-hrabovskom kostolíku, pokľaknúť si spoločne pred oltár a prijať dary Večere Pánovej nie je úplná samozrejmosť. Koľkí sa tejto chvíle ani nedožili! Vďaka za toto patrí predovšetkým Pánu Bohu, ktorý sa po všetky tie roky o nás staral, požehnával nás a len z jeho milosti sme sa tohto dňa dožili.
Po kázni Slova Božieho brata farára O. Šoltésa sa jubilujúcim prihovorila sestra Danka Ciráková. Zaspomínala na slávnosť konfirmácie spred 50 a 51 rokov, s úctou sprítomnila pána farára Jána Kalandu, ktorí ich na konfirmáciu pripravil a vyjadrila nádej, že tí nepraktizujúci evanjelici nájdu častejšie cestu do chrámu a do spoločenstva CZ. Po príhovore odovzdala srdečný pozdrav od bývalého zborového dozorcu Mgr. Jozefa Trtola, ktorý na túto príležitosť zložil krátku báseň:
Za našich mladých liet trochu iný svet.
Deň konfirmácie – veľké ovácie,
sviatok dospelosti bratov a sestier
v evanjelickom cirkevnom zbore.
Dnes priam neuveriteľných
50 rokov od toho dňa,
keď pán farár Kalanda nám prvý raz
v kostolíku v Hrabove
prislúžil Večeru Pánovu.
Teraz navyše v očiach slzu máme,
keď ju opäť prijímame
v našom milom chráme…
Prítomní jubilanti prijali požehnanie, keď im brat farár odovzdal aj pamätný list.
Potom už nasledovala spoločná Večera Pánova. Po Službách Božích sme sa ešte všetci odobrali k hrobu pána farára Kalandu, kde sme položili kvety a modlitbou a tichou spomienkou si uctili jeho pamiatku.
„Aké milé sú Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností. Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových, srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.“ (Žalm 84, 2 – 4)
Prichádzajme do chrámu, počúvajme Boží hlas nielen vo chvíľach sviatočných a výnimočných, ale aj v bežných „obyčajných nedeliach“. Nezabúdajme na Pána Boha, spoliehajme sa na spásu Ježiša Krista, slúžme mu a nechajme sa viesť Duchom Svätým.
Daniela Ciráková