Spomienka na bývalého brata farára pri 100. výročí narodenia.
26. novembra 1919 sa v kalinovskej fare narodil do rodiny farára Júliusa Kalandu k dvom dcéram Zlate a Lýdii syn Ján. O dva roky ešte pribudla dcéra Marta. Deti vyrastali v dedinskom prostredí Kalinova, kde vychodili Ľudovú školu. Malý Ján ako dvanásťročný potom navštevoval štyri roky nižšie gymnázium v Lučenci a potom absolvoval štvorročné štúdium na Reálnom gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde v roku 1939 maturoval. Začal študovať na lekárskej fakulte v Bratislave, no pre chorobu štúdium prerušil a po vyliečení prestúpil na Slovenskú bohosloveckú evanjelickú fakultu v Bratislave. Po jej ukončení v roku 1946 bol ordinovaný v Liptovskom Mikuláši. Dekrétom bol od 1. októbra 1946 ustanovený za kaplána v Trenčíne, krátko vo Vrbovom a v Piešťanoch. Od augusta 1948 pôsobil ako námestný farár vo Veľkom Lome. V januári 1949 sa oženil s Oľgou Janíkovou. Vychovali štyri deti. Ema a Anna sa narodili vo Veľkom Lome a Ján a Oľga v Kalinove, kde od roku 1953 po 44 rokoch odchádza otec Július do dôchodku a jeho miesto zaujme syn Ján Kalanda.
Bolo to v čase najväčšieho útlaku a prenasledovania cirkvi. Po februári 1948 komunistická moc postupne zakazovala a likvidovala cirkevné spolky, náboženské mládežnícke a ženské organizácie, konfiškovala majetky, zrušila náboženskú výchovu na školách. Do kostolov posielala tajných agentov, ktorí sledovali, či farári v kázňach nerozvracajú ľudovodemokratickú republiku, špehovali ľudí, rodičov školopovinných detí a deťom veriacich neodporučovali ďalšie štúdium. Komunisti zrušili cirkevné sobáše, platné boli len občianske. Formálne ale deklarovali zachovanie náboženskej slobody. Aj náš brat farár musel preukazovať aspoň formálne tolerovanie zriadenia. Pôsobil v organizácii miestneho Červeného kríža a pri rôznych dedinských masovejších akciách bol s brašnou prvej pomoci pripravený pomáhať, veď mal nejaké zdravotnícke vzdelanie a s potmehúdskym úsmevom sa pohyboval medzi svojimi rodákmi.
Na brata farára Jána Kalandu aj po rokoch spomíname s láskou a vďačnosťou. Ďakujeme Pánu Bohu za jeho 34 ročnú službu, že aj napriek nežičlivosti doby prekonával rôzne prekážky a príkoria, verne kázal Božie slovo, prisluhoval Sviatosti, liturgoval. Svojim krásnym hlasom bol známy v širokom okolí. Pán Boh ho obdaril dobrými ľudskými vlastnosťami: pokorou, skromnosťou, trpezlivosťou, láskavým prístupom k ľuďom. Kalinovčanov a evanjelikov Brezničanov a Veľkovešťanov dobre poznal od detstva, mal medzi nimi kamarátov, krstil a konfirmoval ešte aj niektorých dnešných päťdesiatnikov. Jeho deti žili v priateľstve s rovesníkmi. Dcéra Anna vyštudovala teológiu, pôsobila v Tomášovciach, kým neemigrovala aj s mladším bratom a sestrou do USA, lebo v 70-tych rokoch normalizácie komunistická moc opäť pritvrdila a farárske deti mali veľké obmedzenia životného uplatnenia.
Brat farár Ján Kalanda prežil ťažkú haváriu, po ktorej sa liečil a vrátil nakrátko do služby, ale 22. novembra 1987 vo veku 68 rokov zomrel na embóliu. Pohreb bol 28.novembra za veľkej účasti ľudí z celého okolia. Pochovaný je v cintoríne v Hrabove pri kostole. S úctou si naňho spomíname pri hroboch Kalandovcov v Deň pamiatky reformácie a pri výročných konfirmáciách.
„Bože, Ty si mi dal skúsiť mnohé súženia a biedy, ale ma znova obživíš a z hlbín zeme znova ma vyvedieš.“ (Žalm 71, 19 – 20)
Darina Gréčová