Moje reformačné posolstvo zo sveta

V čase, keď píšem tento článok, uplynulo od reformácie 500 rokov a niekoľko dní. 31.10.1517 Dr. Martin Luther začal dlhý proces duchovnej a mravnej obnovy kresťanskej cirkvi výlučne na princípoch Písma svätého „Len cez vieru sa stávame radostným novým stvorením.“ citát M.Luthera. Je úžasné počúvať Slovo Božie v materinskej reči, slobodne ísť do kostola a vyznávať svoju vieru verejne, vychovávať a vzdelávať svoje deti a vnúčatá v láske k Bohu. Toto je dôsledok Lutherovho učenia. A zmeny stále prebiehajú. Pre nás kresťanov vznikajú nové možnosti, ako svoju vieru utužovať, uisťovať sa v láske k Bohu a cítiť jeho veľkú milosť pri nás.
Na začiatku roka 2017 sme sa s manželom aj napriek treskúcej zime zúčastnili na oslavách 500. výročia reformácie v Lučenci. Slávnostné Služby Božie i celý program v Chráme Božom, v zborovom dome a v Pedagogickej a sociálnej akadémii bol veľmi dobre zorganizovaný, poučný, stretli sme sa aj s významnými osobnosťami našej cirkvi. Najviac nás zaujali vyšívané gobelíny, ktoré nás oboznamovali s vieroučným základom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Do nespočetných hodín vyšívania prispeli aj cirkevníčky z nášho zboru v Kalinove, patrí im veľká vďaka. Tu sme sa stretli aj s bratom farárom J. Rumanom a bez zaváhania sme prijali jeho ponuku zúčastniť sa spolu s členmi zboru a spevokolu z Veľkého Krtíša na Kirchentágu v Berlíne a vo Witenbergu /svetové hnutie kresťanov/. Veríme, že Pán Boh nám dal skvelú možnosť skúsiť jeho lásku a štedrosť aj takýmto spôsobom. Hoci sme túto cestu dopredu neplánovali, odrazu sme vykročili na úžasnú cestu za vierou, láskou a nádejou v spoločnosti skvelých ľudí a kresťanov.
Berlín nás uvítal celý prežiarený svetovým hnutím kresťanov. Námestia, ulice, kostoly, múzeá, galérie, školy, všade sa konali programy zamerané na 500.výročie reformácie. „Du siehst mich“ /Ty ma vidíš/ — oranžové plagátiky s týmto nápisom nás viedli celým mestom. Boli sme fascinovaní. Organizátori na všetko mysleli. Napr. program na celý týždeň /toľko Kirchentag trval/ bol rozpísaný v brožúrke na 300 stranách. Tu sme si presne mohli vybrať, čo chceme vidieť, čo zažiť. Aký druh koncertu – napr. jazz, organ, muzikál, dychovka alebo v kostole modlitebná chvíľka, Služby Božie, recitácie, spevokoly, besedy, work schopy pre deti a seniorov, atď. Pre nás dvoch bolo neskutočné vidieť na obrovskej ploche pod Brandenburskou bránou mladých ľudí rôznej farby pleti sedieť na zemi alebo tancovať, spievať, mávať šatkami a radostne kričať Haleluja. Zjednotení vo viere spievali piesne na slávu Božiu, modlili sa s kňazmi, tlieskali. Všade sme sa stretávali s účinkujúcimi a divákmi, ktorých oči žiarili Božou láskou a túžbou po pokoji. Pri presunoch za programom nám samozrejme neunikli ani nádherné dominanty mesta Berlín. Všetko bolo precízne pripravené, najmä informačné a propagačné materiály. Dostupné boli aj ceny za občerstvenie a jedlo. Ubytovaní sme boli v súkromných rodinách. Spriatelili sme sa s „našou Elizabeth“,80 ročnou čipernou nemeckou kresťankou, ktorá nás s láskou prijala a hostila; stále si s ňou píšeme.
S pocitom bázne, ale aj zvedavosti sme vstupovali do mesta Wittenberg. Už zďaleka nás vítala „Lutherova biblia“. Bola postavená len pre tieto oslavy z lešenárskych trúbok, obalená plátnom, vpredu bola vytlačená Lutherova ruža a názov Die Bibel a vzadu v nemčine bol text celej Biblie. Výška stavby bola 27 m. Peši sme vystúpili na vrchol po 162 schodoch a odtiaľ sme videli celý Wittenberg. Hneď vedľa bol pristavený „modrý autobus“ Stories on the Road, ktorý od novembra 2016 /vtedy stál na námestí v Bardejove/ až do mája 2017 cestoval po celej Európe a svoju cestu ukončil vo Wittenbergu. Odtiaľ sme pokračovali cez Park národov cez zrkadlové chodníky a rôzne atrakcie s náboženskou tematikou do stredu mesta. Bol to nádherný pocit kráčať po uliciach, kade chodil „náš Martin“. Vojsť na nádvorie domu, kde žil so svojou manželkou Katarínou, vidieť jeho univerzitu. Najsilnejší, ba až posvätný pocit sme mali v Zámockom kostole Všetkých svätých, kde je Martin Luther pochovaný. Ale toto všetko, bratia a sestry, je dostupné aj pre Vás. Obrovskú silu modlitby a viery sme zažili na Službách Božích vo Wittenbergu. Aj napriek veľkým horúčavám sa nás na lúke za mestom zišlo okolo 200 tisíc kresťanov z celého sveta. Cestou na lúku sme všetci spontánne ďakovali všadeprítomným vojakom a policajtom, zdravotníkom a hasičom, ktorí boli v pohotovosti. Pestrosť jazykov, farieb tvárí a aj nádherné slávnostné rúcha kňazov z celého sveta, to všetko umocňovalo silu stretnutia. Ľudia z celého sveta priniesli vo svojich srdciach modlitby za pokoj na zemi, za lásku medzi všetkými ľuďmi. Ťažko sa počúvala modlitba čierneho kňaza z Afriky za pohár vody a každodenný kus chleba pre každé africké dieťa. Oko a srdce sa naraz aj smialo aj plakalo. Aj toto je veľké dielo Lutherových nasledovníkov.
Slávnosť 500. výročia reformácie sme zažili aj vo Švajčiarsku — Thurgauer Kirchensonntag. Bohatý program sa začal Službami Božími pod obrovským bielym stanom, ktorý bol pomaľovaný holubicami, krížikmi a nápisom Evangelische Landeskirche des Kantons Thurgau. V programe kázali Slovo Božie popredné cirkevné osobnosti, videli sme scénku, ako na dvere chrámu vo Wittenbergu pribíja M. Luther 95 téz. Vystúpili viaceré spevokoly a hudobné skupiny v krásnych ľudových krojoch. Celý deň bol aj špeciálny program pre deti a mládež. Sedeli sme pri dlhých stoloch s občerstvením, hlavne s minerálkami a počas obedňajšej prestávky nás pohostili teplým jedlom. Bolo nás viac ako dvetisíc, ale mládežníci v rovnošatách s logom holubice nás šikovne obslúžili. Trochu nepríjemné bolo, že slabo ovládame ich jazyk, ale deti stihli prekladať. Ešte dlho do noci sa kresťania rozprávali, sledovali rôzne programy, zúčastnili sa workschopov a tak posilnení na duchu odchádzali domov.
Požehnané chvíle sme prežili v deň 31.10.2017 aj vo Vojvodine s našimi priateľmi, pri bratoch a sestrách vo viere. V nádhernom „bielom“ Chráme Božom v Padine sa stretli kresťania zo slovenskej ev.a.v. cirkvi v Srbsku, zástupcovia ostatných cirkví v Srbsku a zo zahraničia na celosrbských Službách Božích k 500. výročiu reformácie. Šesťtisícový kostol bol natlačený do posledného miesta, ľudia pred Službami Božími spievajú sami od seba piesne zo Spevníka. A potom začali za nádhernej organovej hudby slávnostné Sluby Božie. Spievali sme Lutherove piesne. Kázeň Slova Božieho i pozdravné reči napĺňala úcta k dielu M. Luthera. Náš brat senior vo výslužbe, najstarší ešte slúžiaci farár, brat Ďurov zo Slovenska, vo svojom pozdrave nádherne vystihol reformačný prínos M. Luthera. Vyzdvihol ľud a kresťanov evanjelikov na dolnej zemi, že si vyše 260 rokov udržali svoju materinskú reč a v tejto reči aj Slovo Božie počúvajú. Početné pozdravné reči vystriedali piesne dvoch evanjelických spevokolov z Kulpiny a domáci padinský. Prekrásne slovenské ľudové kroje zdobili vyobliekané dievčence a chlapcov, ktorí stáli ako sviece okolo oltára, na ktorom žiarili dve nádherné Lutherove ruže z kvetov. Mladé vydaté ženy, tak ako bolo zvykom dávno v minulosti, stáli v strede a lemovali chrámové lavice. Po zaspievaní Lutherovej hymny Hrad prepevný sme vyšli do kostolnej záhrady, zasadili sme „strom reformácie“ a odhalili bustu Martina Luthera, dovezenú z Nemecka. Po skončení oficiálnej časti nasledovali osobné zvítania, objatia, podania rúk. S radosťou som pri strome reformácie odfotila charizmatického láskavého človeka, zborového dozorcu z Padiny, nášho priateľa a brata vo viere, Paľka Kotváša. Nech jeho obetavosť a dôslednosť v prácach na Božej vinici Pán Boh odmení a nech ho požehnáva v každom jeho kroku! Brat farár Cicka vedie zbor v úcte a láske k tradíciám i k viere, ukazuje im správnu cestu v ťažkých chvíľach. Pán Boh s Vami, milí Padinčania, ďakujeme!
A krajšie „ukončenie“ osláv 500. výročia reformácie na našich cestách v roku 2017, ako bol festival chrámovej piesne ZD ECAV 4. novembra 2017 v ev. kostole Svätej Trojice vo Zvolene, sme si ani nemohli želať.
Ešte v máji nám brat farár Ondrej Šoltés na nácviku spevokolu „Adoremus“ oznámil, čo sa udeje v novembri. Mali sme sa rozhodnúť, ideme súťažiť alebo len spievať pre našu radosť a na chválu Božiu. Brat Cirák opatrne naznačil,… že radosť bude lepšia…, a tak aj zostalo. Prihlásili sme sa do nesúťažnej časti festivalu. Začali sme nácvik povinnej piesne od M. Bázlika: Hospodin sám je Pastier môj. Dlho sme cvičili každý hlas osobitne /pieseň bolo potrebné zaspievať štvorhlasne/. Neskôr, keď sme cvičili aj cez letné obdobie, spájali sme dva hlasy. Až v septembri počas častejších stretnutí sa nám pomaly dostávala melódia do uší a začali sme spájať všetky štyri hlasy. Poviem vám, milí moji, boli aj obavy, aj strach, ale trochu nás povzbudzovalo to, že nejdeme súťažiť. Naša dirigentka Ingrid Oravcová nás svojím úsmevom dokázala všetkých usmerniť, povzbudiť a vyčariť tak potrebný úsmev na tvár. Veď sme spievali nádherný oslavný 23. žalm. Do repertoáru sme zaradili ešte krásnu pieseň od R. Rausza: Srdca môjho si Pánom, kde vynikli hlasy našich sólistiek, pani farárovej Michaely Šoltésovej a Ingrid Oravcovej. Dohodli sme sa na jednotnom oblečení, precvičili sme si nástup a odchod a v modlitbe sme prosili nášho Pána o ochranu a silu, aby stál pri nás v tejto skúške. V nádhernom zvolenskom Chráme Božom sa nás zišlo asi 240. Prehliadky sa zúčastnilo 12 speváckych zborov ZD ECAV. Po otvorení festivalu chrámovej piesne a privítaní sme si zaspievali pieseň č. 274 Plesajme srdečne. Modlitba, predstavenie odbornej poroty a prehliadka sa začala. Náš spevokol Adoremus vystupoval ako piaty v poradí, pred nami spieval napr. ženský komorný spevácky zbor z Veľkého Krtíša, a tak naša tréma bola o to väčšia. Keď prišiel náš čas, pekne sme nastúpili, spred oltára sme videli plný kostol zvedavých konkurentov, no pozerali sme na našu Ingrid, ktorá nám zadala tóny, usmiala sa na nás a my sme spievali. Bola to nádherná chvíľa. Videli sme, že Ingrid sa stále usmieva, že to asi znie dobre. Cítili sme, že Pán Boh nás miluje a my sme Jeho deti. Keď sme odchádzali na svoje miesta do lavíc, veru som zabudla na pokyn, kadiaľ mám ísť. Darmo predo mnou kráčala sestra dozorkyňa, ja som išla na druhú stranu. Aj toto je tréma. Nuž a potom sme sa cez obed posilnili aj dobrým jedlom. Nasledovalo vyhodnotenie Festivalu chrámovej piesne. Všetky spevokoly dostali na pamiatku pamätnú plaketu z 2. ročníka festivalu chrámovej piesne pri príležitosti 500. výročia reformácie. Brat farár Ondrej Šoltés a dirigentka Ingrid Oravcová sa zúčastnili na odbornom hodnotiacom seminári. Získali tam cenné rady, ako pokračovať ďalej, ale aj povzbudenie do našej ďalšej práce, veď sme ako jediní spievali štvorhlasne podľa predlohy bez uľahčujúcich úprav. Buď Bohu vďaka za tieto chvíle a zostaň Pane s nami aj počas prípravy na Vianoce, počas Adventu. Požehnaj všetkých, ktorí na Tvojej vinici pracujú ochotne. Lebo rôznymi spôsobmi, aktivitami, stretnutiami sa posilňujeme vo viere, pretože hlavne spoločenstvo veriacich nám dáva silu, nádej, upokojí naše vnútro. Božie Slovo ukáže cestu, pravdu i život.
Bohu vďačná Ľ.B