„Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium. On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi, a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.“
2. list Timoteovi 1, 7 – 10
Bratia a sestry,
v jednej piesni sa spieva: „Kam sa všetci ponáhľame? V rukách míňa sa nám celý svet! Prečo stále hľadáš nádej na takých miestach, kde jej niet? A v takých veciach, kde jej niet?“ Niekedy mám pocit, že sa rútime šialenou rýchlosťou niekam dopredu… no ani my sami nevieme, kam. A preto tá úvodná otázka: K akému cieľu kráčaš?
Nachádzame sa vo vrcholnej fáze adventu a na dvere nám už klopú Vianoce. Možno sme si ani nestihli uvedomiť, ako sme tak rýchlo prežili ďalší rok. Pomaly sa blížime aj k tomu, že si budeme zvykať na písanie nového roku 2018. Z rôznych rozhovorov viem, že nám občas robí problém písať iný rok. A keď si už zvykneme, tak je často pol roka za nami a už sa „tešíme“, ako sa budeme učiť písať novú číslicu v roku.
Áno, tak rýchlo plynie náš život, že si ani neuvedomujeme ako a náš život je v cieli. Avšak vieme, k akému cieľu kráčame?! Božie slovo v úvode nám vydáva krásne svedectvo: „On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi, a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.“ Pán Ježiš bol daný pre tento svet ako záchrana. Záchrana ľudského života, ale aj ako záchrana našich vzťahov, rodín, cirkvi.
Pán Ježiš nám bol darovaný pred vekmi ako dar. Dar Božej lásky. Aj my sa obdarúvame a sme radi, keď niečo dostaneme, no musíme si uvedomiť, že to najdôležitejšie sme už dávno dostali – a to je spása, dar z Božej milosti. Dar, ktorý je zadarmo, ale vyžaduje zmenu nášho zmýšľania a života, ku ktorej môžeme dospieť jedine vierou v Pána Ježiša Krista. Vierou, ktorá často od nás žiada vykročiť, aj keď nevieme, kam. No Boh nás aj vo vrchole adventu – vo vianočných sviatkoch a taktiež aj na začiatku nového roku – pozýva: „Vykroč, poď za Mnou. Chcem ti dať všetko, čo k tvojmu životu potrebuješ!“
Milí priatelia, Boh je tu pre nás a túži po spoločenstve s nami! On čaká na naše rozhodnutie, pretože nám dal slobodnú vôľu pre voľbu, aby sme aj my vedeli odpovedať na otázku z úvodu. Potrebujeme vedieť, kam ideme! Apoštol Pavol povzbudzoval Timotea a povzbudzuje aj nás: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi“. Možno nás svet odhovára od nasledovania Krista a útočí, aby sme v Neho neverili, no my sa nemáme báť a hanbiť za svedectvo o Pánovi, o tom, že sme veriaci. Pretože Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale ducha moci, lásky. Boh nám dal Ducha Svätého, aby bol naším Radcom, Pomocníkom, Tešiteľom.
A preto, milá sestra, milý brat, neboj sa vydať sa na cestu za Kristom. Chce mať s tebou vzťah založený na viere a dôvere.
Moje prianie pre náš cirkevný zbor je, aby sme vedeli, kam kráčame! A túžim, aby to bola cesta za Kristom! Nech teda milostivý a úžasný Boh je s nami nielen vtedy, keď čítame tieto riadky, ale po každú sekundu nášho života.
Prajem Vám Bohom požehnané vianočné sviatky, požehnané ukončenie tohto kalendárneho roku a v Božej moci vstup do nového roku. Prijmite preto moje srdečné pozvanie na Služby Božie, a to nielen na Vianoce, ale vždy, keď je možnosť.
Nájdime si čas pre nášho Boha. Veď aj Pán Ježiš bol poslušný svojmu Otcovi a chodil pravidelne do synagógy – do chrámu – napriek tomu, že bol a je Bohom!
Nech Vám Pán žehná. Amen. váš farár