Keď som rozmýšľala, o čom by som mala napísať do nášho časopisu, po krátkej modlitbe sa mi usadil v mysli Jonáš. Priznám sa, tohto proroka mám rada a už dlhšie som nad jeho knihou a jeho posolstvom rozmýšľala. Tak nech Pán požehná týchto pár myšlienok, ktoré napíšem a ktoré snáď oslovia aj vás. Podľa môjho Malého lexikonu Biblie je slovo prorok z gréckeho slova pro a phémi a znamená hovoriť v mene niekoho. Prorok Jonáš patrí medzi malých prorokov Starej zmluvy a jeho kniha je pomerne krátka. Keď sa do nej začítate, môžete však objaviť niekoľko vrstiev. Skúsim napísať to, čo oslovilo mňa
Pán Boh dal Jonášovi úlohu. „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.“ (Jonáš 1, 2) Jonáš sa však vedome rozhodne neposlúchnuť Boží príkaz a ísť opačným smerom. Naša prvá reakcia by možno bola. Fajn, keď neposlúchaš, rob si, čo chceš, ja si to zariadim inak. Lenže Pán Boh nám tu ukazuje niečo iné. Pán Boh je trpezlivý aj pri Jonášovi, neláme nad ním palicu a nehľadá si pre tento účel iného proroka. Záleží mu aj na Jonášovi. Napriek jeho rozhodnutiu nesplniť Boží príkaz, Pán Boh ho privedie na miesto, na ktoré ho pôvodne poslal. Jonáš koná pokánie a urobí všetko, čo mu Pán Boh prikázal. Veci dopadli dobre, no Jonáš stále nie je spokojný. Správa sa ako malé dieťa v období vzdoru. Rodičia to poznajú. Býva to v období okolo troch rokov a je to úplne normálne vývojové obdobie človeka. Deti si v tomto období presadzujú svoju vôľu a skúšajú hranice, ako ďaleko môžu zájsť. To je to obdobie ja chcem alebo ja nechcem. Podobné obdobie je aj v čase puberty. Rodičia v týchto obdobiach potrebujú dostatok lásky, trpezlivosti a zdravého rozumu, aby dieťa v tomto období čo najlepšie ukočírovali. Jonáš sa správal dosť podobne. Namiesto toho, aby bol rád, že ľudia robili pokánie a obrátili sa k Bohu, odul sa a vravel, vidíš, ja som to vedel. ,,Ó Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel prv ujsť do Taršiša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote.“ (Jonáš 4, 2) Pán Boh však ani tentoraz nenecháva Jonáša napospas seba samého. Ukazuje mu na praktickom príklade ricínovníka dôvod, prečo konal tak, ako konal. (Jonáš 4, 6 – 10) Čo mne osobne Pán Boh cez tohto proroka hovorí? Je to hneď niekoľko veci. Pán Boh nám tu ukazuje svoju láskavú tvár a svoju povahu, ktorá má základ v láske a v milosti. A to jednak voči ľuďom kolektívne, no aj voči jednotlivcovi. Pán Boh nás neodpisuje po prvom náznaku neposlušnosti, a to dokonca ani vtedy, keď je táto neposlušnosť vedomá, ako bola u Jonáša. Vždy, keď myslím na Jonáša, v istom zmysle by som chcela byť ako on. On bol v hĺbke svojho srdca presvedčený o tom, že Pán Boh je láska a stačí zo strany človeka naozaj málo k tomu, aby mu odpustil. Stačí jeho ľútosť a pokánie. A to sa ozýva aj v Novom zákone ,,Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnení.“ (Lukáš 18, 13 – 14) Koniec koncov práve táto Božia črta bola dôvodom Jonášovej neposlušnosti. Všimli ste si to niekedy? Zaujímavý dôvod, nie? Možno sa pýtate, čo nám tento prorok môže povedať teraz v období Vianoc, keď si pripomíname, že sa narodil Pán Ježiš? Myslím si, že aj v tomto smere môžeme vidieť niekoľko bodov. Pán Boh nám vo svojom synovi dal ten najväčší dar. Cez svojho syna nám Pán Boh chce a túži odpustiť. Pán Ježiš prišiel pre všetkých ľudí bez rozdielu veku a národnosti. Bez rozdielu toho, čo kto urobil, kto je ako ďaleko či blízko Bohu. V Pánovi Ježišovi nám Pán Boh stále ponúka možnosť návratu k Nemu. Buďme ako Jonáš v tom, že hlboko v srdci budeme mať istotu, že Pán Ježiš je niekto, kto môže a je schopný zmeniť náš smer, ktorým ideme a navrátiť nás na cestu, ktorá vedie cez Neho naspäť k Bohu. Stačí iba o to poprosiť. No nech nás táto istota vedie opačným smerom, ako to bolo u Jonáša. Nech to naopak otvára aj naše srdce pre to, aby sme boli poslušní Pánu Bohu a nechali sa Ním viesť tak, ako nás On sám chce viesť.
Lucia Sitárová