Vtedy Boh „žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou.“ (1M, 3, 16)
Trest vyslovený žene po prvotnom hriechu. Slová „ale on bude vládnuť nad tebou“ pri jednostrannej interpretácii v patriarchálnom zriadení uvrhli na mnohé storočia ženské pokolenie na okraj spoločnosti. Predurčili im pozíciu slúžiť mužom, nemať vlastné názory, túžby, ciele. Ticho v pokore a nevedomosti sa podriaďovali príkazom mužov, bez námietok plnili ich priania. Ako plynuli desaťročia, storočia, ženy samy seba mnohokrát prestali vnímať ako plnohodnotné ľudské bytosti, stotožnili sa s rolou, ktorú im prisúdila spoločnosť a skladali si mozaiku svojho osobného šťastia z rozbitých sklíčok každodennosti. Bez ambícií, bez odporu, bez vlastnej tváre. Žijeme v krajine, kde na tieto slová hľadíme očami minulosti, no žiaľ sú ešte mnohé miesta, kde sú to obrazy dneška. Jednou z týchto krajín sú aj Filipíny.
Práve týmto ženám boli určené modlitby počas ekumenického Svetového dňa modlitieb, ktorý sa tento rok pod patronátom evanjelickej cirkvi uskutočnil 5. marca aj v našej obci. Zúčastnili sa ho sestry nášho cirkevného zboru, ženy z cirkvi bratskej aj rímskokatolícke sestry. Na dvoch stretnutiach sme nacvičili spev piesní a zorganizovali čítanie sprievodných slov. Samotnej akcie sa zúčastnili a spevom i slovom poslúžili duchovní predstavitelia všetkých troch cirkví: náš brat farár Ondrej Šoltés, kazateľ cirkvi bratskej brat Pavel Bomba a rímsko-katolícku cirkev zastupoval pán kanonik Štefan Kosturko. Ústredným motívom bola veta: „Som k Tebe nespravodlivý?“. Otázka adresovaná Bohu, ale odpoveď na ňu treba hľadať vo vlastnom vnútri. Nedokázali by sme spočítať, koľkokrát už Hospodin počul slová: „Bože, prečo práve ja? Prečo si zoslal toto bremeno na moje plecia? Kde je Tvoja spravodlivosť?“, no myslíme pritom na veci svetské, povrchné a nechceme vidieť jedinú skutočnú spravodlivosť, ktorou je nádej života večného. Je dobré pripomenúť si tieto slová práve v súvislosti s krajinami, kde je životnou istotou neistota. Pri počúvaní neľahkých životných príbehov filipínskych žien sme všetci pocítili veľkú vďaku za naše „nespravodlivé“ životy. Naše svedomie zababúšené do vlniakov túžob po svetskom šťastí a blahobyte sa ozvalo tichým no nástojčivým: „Ďakujem Bože!“ .
Súčasťou tohto stretnutia je finančná zbierka, ktorá poputuje na pomoc ženám danej krajiny. Tento rok sa vyzbieralo 186,10 €, čo je len malá omrvinka pre zlepšenie ich neľahkej situácie. No prispeli sme niečím oveľa podstatnejším – silou spoločnej modlitby. Keď si uvedomím, že tak urobilo v tom istom čase mnoho iných žien na celom svete, som si istá, že takto strávená nedeľa mala obrovský zmysel. Státisíce, možno milióny žien sa dokázali v okamihu spoločnej modlitby zjednotiť. A tu sa musím vrátiť k slovám z Písma v úvode: : „Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti“. Takejto spolupatričnosti, akej sme každoročne svedkami pri Svetovom modlitebnom dni, sú ženy schopné práve preto, lebo v ťažkom fyzickom utrpení v okamihoch príchodu nového života na svet sa zrodí aj niečo iné: bezpodmienečná láska, hlboká úcta k životu, súcit, empatia, porozumenie, vďačnosť. Trvalé a nemenné hodnoty, ktoré dostávame do vienka výchovou, zrazu nadobúdajú konkrétnu podobu. A tieto odnepamäti odovzdávame ďalej tým nádherným drobným stvoreniam. Je to moment, kedy sa trest stáva požehnaním. Vďaka Ti Bože!
KaPa