Karneval má rado asi každé dieťa, deň keby môže byť čím chce. Od hrdinov cez zvieratká až po apoštolov. Dievčatá sa razom menia na rozprávkové bytosti a z chlapcov sa stávajú superhrdinovia zachraňujúci svet. A ani u nás na fare v Kalinove nemôžeme tento deň vynechať.
Musím povedať, že tento rok bola naša prechádzka záhradou fantázie obzvlášť pestrá. Stretli sme na nej mníšky, pávy či ježka, ovečky, ale aj uzimeného snehuliaka a na vlnách predstavivosti dôležito, no občas aj nekontrolovane, plávala Noemova archa (žeby chyba navigácie). Určiť, ktorá maska je najkrajšia tentokrát „prischlo“ nám starším – nemaskovaným, a vôbec to nebolo jednoduché. My porotcovia sme sa pri výbere poriadne zapotili. No pekné ceny si neodniesli len výhercovia, ale každý, kto do výroby masky dal trochu seba, či už to bol dobrý nápad, alebo mamine šikovné ruky. Samozrejme, nemohlo chýbať ani občerstvenie, hlavne pre nás – detskú porotu. Je totiž vedecky dokázané, že čím je vyššia hladina cukru v krvi, tým je človek spokojnejší. A niet nad spokojnú porotu. No hladné neodišli zo záhrady fantázie ani deti v maskách. Maminy sú najspokojnejšie práve vtedy, keď je všetko zjedené, a tak sme odmenili ich ruky tým, že nemuseli nosiť domov žiadne zvyšky. A to vám teda poviem, nebola to ľahká práca, lebo maškŕt bolo nadostač. Mimo chutných keksíkov bola pripravená aj domáca torta, či nejeden fajný koláč so štipkou lásky a ochoty, tajnej ingrediencie, ktorú do nej pekár dal. Prišiel čas vyhodnotenia a okrem žiarivých úsmevov plných radosti spadlo na zem aj zopár slzičiek detského sklamania. Nadišiel čas párty a slzy smútku nahradili červené líčka a vyčerpané nožičky od tanca a šialenia sa. Čas nám odkrajovali aj rôzne hry, či spoločné aktivity. No a keď nastala chvíľa opustiť rozprávkovú krajinu a pobrať s domov, pociťovali sme trochu sklamanie. Nuž čo už, nezostáva nám nič iné, si počkať na ďalší fašiangový karneval.
PaStelka
